Presne pred Vianocami som oslavovala s priateľom náš prvý rok. Obaja v rovnakom veku 46 rokov. Už po 2 mesiacoch sa ku mne nasťahoval a bola to neskutočne silná láska. Bolo to veľmi silné celý náš rok. Spoločný koníčky, stále hladenie, dotyky, milovanie. Ja som bola v siedmom nebi, že som konečne našla toho pravého. Okolo Vianoc som zaregistrovala, že mu často chodia správy a raz som zazrela, že správa prišla od ženy av správe boli srdiečka. Veľa ma to ranilo, ale nejako som to prešla…. Mali sme predsa Vianoce. Musím priznať, že som mu chcela urobiť krásne Vianoce a keďže on veľa oblečenia nemal, tak som mu nakúpila veľa značkového oblečenia s krásne som ho obliekla (on na to nemal peniaze).

Bola som jednoducho šťastná a bola som pre neho schopná urobiť všetko…. Bol nadšený a stále mi ďakoval a hovoril, že nikdy nebol šťastnejší. Dnes ale neskutočný zlom. Prišiel domu z práce a oznámil mi, že sa v ňom cez Vianoce niečo zlomilo a uvedomil si, že nie je na vážny vzťah pripravený… Som zlomená, nešťastná… Vôbec neviem, ako si to mám vysvetliť, čo to má znamenať. Dala som mu úplne všetko, čo som mala a on to zlomil.

Dala som mu bezhraničnú lásku, kúpila som mu drahé veci a príde mi, že ma naozaj len využil, nič iné ao to viac to bolí. Myslela som si, že ma miluje úplne rovnako, ako ja jeho, ale asi som sa poriadne mýlila. Cítim sa odkopnutá ako nejaká handra. Chcela som s ním zostarnúť, mať spoločne rodinu, dokázala som si s ním predstaviť budúcnosť až do staroby a teraz nič. Jedno veľké nič a mňa to strašne veľmi ničí. Nič ma nebaví, stále len po nociach plačem a je mi to hrozne ľúto. Niekedy dostanem naňho zlosť, ale vzápätí zase ľútosť nad zmareným vzťahom. Chcela som mu urobiť nádherné Vianoce a takto to dopadlo. Možno ma aj podviedol, kto vie. Vôbec si to neviem vysvetliť a nechápem to.