Človek sa niekde narodí, niekde vyrastá a niekde zomrie. Od narodenia to môže byť jedno a to isté miesto, alebo to môžu byť stále iné miesta. Ale čo začneme považovať za svoj domov? Ako odpovieme keď sa nás niekto opýta kde je tvoj domov?

Domov. Krásne slovo. Každý za týmto slovom vidí niečo iné. Niekto iba obyčajné slovo: Domov vidí ako budovu v ktorej vyrastal. Niekto zas ako miesto kde sa narodil. Ale tí ktorí sa nad týmto slovom naozaj zamýšľali  prišli na to, že domov je naozaj úplne niečo iné.
Domov je pocit, že to je miesto kam patríme. Že to je miesto, kde kam prídeme vždy nás urobí šťastným. Kde na nás čakajú ľudia na ktorých nám záleží, ktorí nás každý deň čakajú a tešia sa spolu s nami. Miesto, kde prídeme a budeme ovalený harmóniou a pocitmi, ktoré sú nám veľmi známe.
Domov, spoznáme tak, že tam na nás niekto vždy čaká. Niekto, koho naša prítomnosť nabudí veľkou energiou. Je to miesto, kde by sme dokázali stráviť celý život, bez ohľadu na to kto by nás prišiel pozrieť alebo podporiť. Stačilo by nám k životu toto miesto a ľudia, ktorí v ňom bývajú.

Za domov môžeme považovať budovu. Budovu v ktorej sme od detstva. Náš domov môže byť aj obec, mesto, rodný kraj či celá krajina. Alebo domov môže byť miesto, ktoré veľmi radi navštevujeme.
Buďme hrdý na náš domov a každému preukážme čo za domov považujeme. Veď  my, Slováci, máme jeden spoločný domov. Naše jedno malé rodné Slovensko na ktoré môžeme byť hrdý. Aj keď je Slovensko malé, máme právo byť zaň hrdý. Koľko  ľudí, ktorí ovplyvnili a pozná ich celý svet, sa narodili práve na Slovensku. 
Či už ako domov budeme považovať budovu, krajinu alebo miestečko vždy to bude náš domov a nikto nám to nemôže zobrať. Domov si však vážme a buďme naň hrdý. Takisto ako si vážme aj ľudí, ktorí nám domov tvoria a tiež im na ňom záleží takisto ako nám.